Príbeh pacienta: Pošmyknutie nie je dôvodom prestať

S kilami navyše zápasím celý svoj život. Nikdy som nebola spokojná s tým ako vyzerám, vždy som mala pocit, že to môže byť lepšie. Zajedanie stresu, sedavé zamestnanie, takmer žiaden pohyb, raz za čas nejaká extrémna diéta – nič iné som väčšinu svojho dospelého života nepoznala.

Každý pokus o chudnutie vždy priniesol aj zlyhanie v stravovaní a to pre mňa znamenalo koniec snahe.

Brala som to vždy ako znamenie, že na to nemám a môžem teda pokojne jesť čo chcem. Každé takéto (v mojich očiach) zlyhanie mi uberalo na viere, že mám na to, aby som nad tým raz vyhrala.

Tento môj príbeh pre E66 začína pred rokom, keď som sa dostala na hmotnosť 145 kilogramov. Priberala som postupne, pomaly, 5 – 6 kg každý rok. V šuplíku jedálniček na mieru, v rohu izby zbalená taška s vecami na cvičenie v nej vstupná karta s predplateným členským do fitka, v ktorom som zase väčšinu roka nebola. Práve som sa vrátila z ďalšieho sedenia s terapeutkou – špecialistkou na poruchy príjmu. Sedím na zemi a premýšľam ako dlho ešte, a ako ďalej.

Po stovkách pokusov schudnúť, ale hlavne udržať novú hmotnosť, sa konečne niečo v mojej hlave preplo a začala som sa na prejedanie pozerať ako na slabosť, ktorú vo svojom živote absolútne nechcem mať. Zrazu nešlo o to, koľko kilogramov schudnem, ale aká zdravá môžem byť, ako dobre sa môžem cítiť. Ale hlavne, že už nechcem aby malo jedlo nado mnou takú moc. A to najdôležitejšie – predsavzala, som si, že to nevzdám a každý deň to skúsim znova.

Predsavzala som si, že aj keď sa pošmyknem, aj keď si dám niečo nezdravé, na druhý deň pokračujem ďalej. Pokračujem každý deň vo svojej snahe za lepším a zdravším ja.

Som na čísla a tabuľky a tak som začala počítať pomer “dobrých dní” z celkového počtu. Akceptovala som tieto moje “zlyhania” ako súčasť procesu. Prvý týždeň bol jednoduchý, to som mala skóre 7/7 – teda sedem úspešných dní plných zdravej stravy podľa vyváženého jedálnička z celkových siedmych dní.

Ôsmy deň som pochopila čaro môjho nového systému. Neodolala som hamburgeru a hranolkám a tak som si večer zapísala 7/8. Namiesto myšlienky o zlyhaní a slabosti som mala pred sebou číslo, ktoré vravelo, že mám úspešnosť 87,5 %!

Takto postupne som sa po mesiaci dopracovala až k číslu 27/31 a úbytku hmotnosti 6 kg, z toho 5 kg tuku! Jedálniček na mieru mi pomohol pochopiť, ako majú vyzerať moje porcie jedál. Začala som jesť viac zeleniny. Obmedzila som aj spracované potraviny s pridaným cukrom.

Čo bolo ale pre mňa najdôležitejšie, bolo nadobudnuté sebavedomie, že som silnejšia ako som si myslela, že viem vstať aj keď padnem.

Pochopila som, že o žiadne zlyhanie vlastne nejde a každý deň mám šancu pokračovať, skúšať to ďalej. Postupne to bolo ľahšie a ľahšie. Po troch mesiacoch už bol úbytok 13 kg, po ďalších šiestich už 20 kg a po deviatich až 30 kilogramov! Skóre som mala 230/270.

Začiatok výborný, aj trend bol klesajúci, ale žiadnu rovnú čiaru až do konca nehľadajte. Tento výkyv v marci ( + 5kg ) by bol v minulosti použitý ako dôvod pre ukončenie snahy, ”je to jasné, nefunguje to”. Našťastie pravidelne som sa radila s odborníkom na výživu a ten mi opakovane potvrdzoval, že je normálne, že hmotnosť takto kolíše. A hlavne, že to nie je len o tej hmotnosti, ale aj o tom, čo do svojho tela dávam, aká som zdravá. Konečne som mala dosť síl na to, aby som to pri každom výkyve smerom nahor nevzdala.

Vážila som sa síce denne kvôli grafom, ale za smerodajné som brala iba týždenné hodnoty a mesačné bioimpedančné merania, kde bolo krásne vidieť úbytok na tuku, hlavne na tom viscerálnom (útrobnom, okolo orgánov).

Po roku bola hmotnosť nižšia o 35 kg! Získala som pocit, že som konečne raz a navždy na dobre ceste, z ktorej už nikdy nezídem. Že to mám v hlave tak dobre nastavené, že to už bude naveky. Poľavila som, prestala som svojmu cieľu venovať pozornosť. Venovala sa viac práci, aj stresu bolo nečakane o dosť viac. Hmotnosť sa zotrvačnosťou chvíľu držala, ale po čase začala stúpať.

Nerozumela som tomu, ako sa môžem po tom všetkom opäť “spustiť”. Kto nezažil asi nepochopí. Trvalo to zhruba 3 mesiace, kým som si uvedomila, že to nemusí dopadnúť dobre. Že ak s tým niečo nespravím, tak budem onedlho späť na pôvodnej hmotnosti a možno aj vyššie.

Prebralo ma to a dnes mám svoje zdravie znova ako prioritu. Nezačínam ale od nuly. Jednoducho pokračujem z tohto bodu ďalej, každý deň znova a znova.

Teší ma, že som nenabrala všetkú tú hmotnosť späť. Teší ma aj to, že viem, že na to mám a aký systém mi vyhovuje. Je to vlastne až smiešne jednoduché. Teda až teraz, keď som v sebe našla vnútornú silu a disciplínu. Systém pravidiel, ktorý mi funguje, je takýto:

• dostatočný pitný režim
• dostatočný spánok
• pravidelná strava
• vyvážené porcie jedál s dostatkom zeleniny podľa jedálnička na mieru
• minimalizovanie konzumácie spracovaných potravín
• minimalizovanie potravín s umelo pridaným cukrom
• mesačné váženia na bioimpedancii
• a samozrejme pohyb

Teraz som na hmotnosti 120 kilogramov. Stále je to veľa ale nie je to pôvodných 145.

Viem, že ma čaká dlhá cesta ale tiež viem, že nikto iný ju za mňa prejsť nemôže. Chcem byť zdravá, šťastná a spokojná s tým, že ma jedlo už neovláda. Držte mi palce.