fbpx

Obezita / diabezita a imunita

Tukové tkanivo:
pasívna zásobáreň energie alebo aktívny endokrínny a imunitný orgán?

Text pre e66.sk pripravila MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. - Prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA), predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti (OS SDS)

Výskyt (prevalencia) obezity/diabezity v dospelej a detskej/adolescentnej populácii

Obezita a diabetes mellitus (DM) 2. typu sú chronické, preventabilné, relapsujúce a najčastejšie sa vyskytujúce metabolické ochorenia, ktoré v súčasnosti celosvetovo dosahujú charakter globálnej epidémie (pandémie). Postihujú nielen dospelé osoby, ale čoraz frekventovanejšie aj deti a adolescentov.

Žijeme v obezogénnom prostredí a udržanie „normálnej“ hmotnosti je pre väčšinu populácie čoraz náročnejšie. Obezogénne prostredie charakterizuje napr.
$
nízka miera dojčenia
$
vysoké percento pôrodov cisárskym rezom
$
ťažší geografický a finančný prístup k zdravej strave
$
nedostatok zručností v príprave jedla
$
hojnosť a predaj potravín bohatých na energiu
$
životný štýl s poklesom fyzickej aktivity a nárastom sedavosti (či už v práci alebo vo voľnom čase)
$
chronický stres
$
nedostatok spánku
Väčšina svetovej populácie žije v krajinách, kde nadváha/obezita zabíja viac ľudí ako podhmotnosť/podvýživa.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa od roku 1975 počet obéznych osôb takmer strojnásobil. V roku 2016 trpelo nadváhou viac ako 1,9 miliardy dospelých a viac ako 650 miliónov osôb bolo obéznych. Obezitou trpí viac ako 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5 – 19 rokov. Tento počet sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia takmer zdvojnásobil.

Vo väčšine Európskych krajín sa prevalencia nadhmotnosti a obezity pohybuje okolo 50 % v dospelej populácii a zodpovedá za rozvoj až 80 % prípadov DM 2. typu. Európska komisia (EC) už v roku 2012 upozornila na fakt, že iba v Európe trpí diabetom mellitom 32 miliónov ľudí, z toho viac ako 6 miliónov o svojom ochorení nevie. Podľa odborníkov toto číslo do roku 2030 narastie o 25 %, teda o ďalších 40 miliónov ľudí.

Podľa prieskumu European Health Examination Survey (EHES) malo v roku 2012 na Slovensku nadhmotnosť 61,8 % dospelých, z toho 23,4 % trpelo obezitou. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2018 bolo liečených na cukrovku takmer 400 000 osôb, 91 % boli pacienti s DM 2. typu. 90 % diabetikov 2. typu trpí nadhmotnosťou/obezitou.

Nástup „epidémie obezity“ u slovenských detí začal na prahu nového tisícročia – s oneskorením približne o 15 – 20 rokov v porovnaní s inými priemyselne a ekonomicky rozvinutými európskymi krajinami.

$
Podľa štúdie COSI (Childhood Obesity Surveillance Initiative), organizovanej WHO, bolo v roku 2015 na Slovensku podľa národných kritérií 9,9 % chlapcov vo veku 8 rokov s nadhmotnosťou a 8,8 % obéznych chlapcov.
$
Prevalencia nadhmotnosti u dievčat rovnakého veku sa zistila v 7,5 % a obezity 9,5 %. Podiel obéznych detí na Slovensku zodpovedá priemeru európskych krajín hodnotených v rámci projektu COSI.

Problémom je, že približne 75 – 80 % obéznych detí ostáva obéznymi jedincami aj v dospelosti, čo je samozrejme spojené s nárastom ochorení sprevádzajúcich nadhmotnosť/obezitu.

S nadhmotnosťou/obezitou u detí a adolescentov súvisí aj nárast DM 2. typu. Vďaka celoslovenskému registru cukrovky u detí vo vekovej kategórii 0 - 19 rokov predstavuje DM 2. typu iba nepatrnú časť – 37 detí, čo je 2,31 %. Napriek tomuto veľmi malému počtu diabetikov 2. typu v detskom a adolescentnom veku v ostatných dvoch rokoch aj na Slovensku pozorujeme nárast novo-diagnostikovaných prípadov, ktoré súvisia s obezitou.

Diabezita
Paralelný výskyt a úzke patofyziologické prepojenie týchto dvoch závažných chronických ochorení a ich komplikácií viedol k vytvoreniu ich spoločného označenia „diabezita“. Diabezita je obrovským problémom, nielen zdravotným, ale aj sociálnym a ekonomickým.
$

Obezita I. stupňa (BMI – body mass index 30 – 35 kg/m2) skracuje dĺžku života asi o 3 roky, obezita III. stupňa (BMI 40 – 50 kg/m2) vedie k skráteniu života o približne 8 - 10 rokov.

$

Zvýšenie BMI o 5 kg/m2 vedie k 40 % nárastu mortality pre ischemickú chorobu srdca, cievnu mozgovú príhodu a ostatné cievne ochorenia. BMI ≥ 35 kg/m2 zvyšuje dvojnásobne riziko mortality na srdcovo-cievne ochorenia. Ochorenia spojené s obezitou si vyžiadajú 1 milión úmrtí ročne a je s nimi spojené každé trináste úmrtie v Európskej únii.

Priame náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku obezity v Európe tvoria až 7 % celkových zdravotníckych nákladov (porovnateľné s malígnymi ochoreniami).
Diabetes mellitus je spojený so závažnými chronickými mikrovaskulárnymi a makrovaskulárnymi komplikáciami, ktoré vedú k ďalšiemu zhoršeniu kvality života.
$

Diabetická retinopatia je prítomná už u 21 % diabetikov 2. typu v čase stanovenia diagnózy, je najčastejšou príčinou slepoty.

$

Diabetická nefropatia je hlavnou príčinou zlyhania obličiek a býva prítomná už u 18 % novodiagnostikovaných diabetikov 2. typu.

$

Diabetická neuropatia postihuje približne 70 % diabetikov a je vedúcou príčinou netraumatických amputácií dolných končatín.

$

DM 2. typu je spojený s 2 - 4 násobným nárastom infarktov myokardu a cievnej mozgovej príhody.

$

75 % diabetikov 2. typu zomiera na srdcovocievne ochorenia. V štúdii UKPDS (United Kingdom Prevention Diabetes Study) 50 % diabetikov malo prítomné uvedené komplikáciu už v čase stanovenia diagnózy.

Pre zníženie týchto závažných komplikácií je veľmi dôležitá včasná prevencia, detekcia a liečba cukrovky.

Tukové tkanivo: pasívna zásobáreň energie alebo aktívny endokrinný a imunitný orgán?

Pohľad na tukové tkanivo sa v ostatných rokoch od základu zmenil. Tukové tkanivo nepredstavuje iba pasívnu zásobáreň energie, ale predovšetkým je to aktívny endokrinný a aj aktívny imunitný orgán. V súčasnosti máme veľké množstvo vedecky podložených informácií o významnej súvislosti medzi obezitou (najmä abdominálnou obezitou) a aktivitou imunitného systému.
Dalo by sa to veľmi jednoducho povedať tak, že nahromadenie tukového tkaniva nad hranicu „normy“ vedie k chronickej aktivácii a ku chronického preťaženiu imunitného systému.
Tukové tkanivo prostredníctvom uvoľňovania chemických látok do krvi dokáže ovplyvňovať príjem potravy, energetickú bilanciu, účinok inzulínu, metabolizmus lipidov a glukózy. Tukové bunky (adipocyty) teda ovládajú rôzne telesné procesy, vrátane funkcií imunitného systému.
O vzťahu medzi obezitou (množstvom tukového tkaniva) a chronickým zápalovým stavom vieme toho už pomerne veľa. Hypertrofované (zväčšené) adipocyty priťahujú makrofágy, ktoré produkujú zvýšené množstvo cytokínu TNF-alfa (tumor necrosis factor alfa), ktorý prispieva k rozvoju inzulínovej rezistencie a jej ďalších negatívnych dôsledkov. Tento cytokín je pod vplyvom ďalších prozápalových faktorov - interleukínu 6 a C-reaktívneho proteínu, a u diabetikov aj pod vplyvom pokročilých produktov glykácie (AGE, z angl. advanced glycation endproducts).
Tukové tkanivo sa jednoznačne pri obezite chová „prozápalovo“.
Ukázalo sa, že nadhmotnosť/obezita zhoršuje adaptívne imunitné reakcie, imunitnú odpoveď organizmu, na akékoľvek vírusové, či bakteriálne ochorenie. Negatívnym dôsledkom je aj zmena črevnej mikroflóry v zmysle redukcie prospešnej bakteriálnej flóry.
Vrodená a získaná imunita

Náš imunitný (obranný) systém je vybavený radom obranných mechanizmov. Tradične zložky imunitného systému delíme na vrodené a získané. Dôležitou súčasťou vrodenej imunity sú niektoré druhy bielych krviniek – leukocytov (neutrofily a makrofágy), ktoré majú schopnosť vyhľadať, pohltiť a zneškodniť mikroorganizmy. V širšom slova zmysle súčasťou vrodenej imunity je aj prirodzená bariéra – ako neporušená zdravá koža, sliznice, ochranný film na povrchu kože, ochranné látky v slinách, pote, slzách, kyslé prostredie žalúdka, prirodzené osídlenie kože, črevného traktu a genitálií baktériami, ktoré nás chránia pred inváziou škodlivých mikroorganizmov.

Získaná imunita stojí taktiež na bielych krvinkách (lymfocyty) a protilátkach. Zatiaľ, čo vrodená imunita funguje ihneď, získaná imunita vyžaduje určitý čas, aby sa adekvátne rozvinula, ale je potom účinná, cielená a disponuje „pamäťou“. Pokiaľ sa organizmus stretne s rovnakým patogénom znovu, pamäťové bunky dokážu infekciu rýchlo rozpoznať, odraziť a ochorenie buď vôbec neprepukne, alebo iba v miernej podobe.

Ako je to s imunitou u diabetikov?
Imunita sa uplatňuje ako pri rozvoji oboch najčastejších typov diabetes mellitus, tak aj komplikáciách, ktoré cukrovku sprevádzajú.
Rozvoju cukrovky 1. typu predchádza reakcia vlastného imunitného systému proti beta-bunkám pankreasu produkujúcim inzulín. Tieto bunky začne imunitný systém považovať za cudzie a výsledkom je ich likvidácia - zničenie. Prečo tomu tak je, ostáva stále predmetom výskumu. Čo však vieme, že veľmi často vzniku DM 1. typu predchádza infekčné, hlavne vírusové ochorenie. Výsledkom tejto neprimeranej imunitnej – autoimunitnej odpovede je zničenie beta-buniek vlastného pankreasu s následnou nedostatočnou alebo žiadnou produkciou inzulínu.
Za väčšiu náchylnosť k infekčným chorobám a ich ťažšiemu priebehu môže naopak znížená imunita (pri DM 1. aj 2. typu). U diabetikov je oslabená hlavne vrodená imunita, na čom sa podieľa hyperglykémia, nedostatok inzulínu, kyslosť vnútorného prostredia – acidóza v súvislosti s tvorbou ketolátok alebo tvorba laktátu v dôsledku zníženého prekrvenia tkanív pri diabetickom postihnutí ciev. Samozrejme príčin zníženej imunity u diabetikov je veľmi veľa, ale najviac k nim jednoznačne prispieva nedostatočná kompenzácia cukrovky pri nedodržiavaní liečebného režimu.
Ako je to s imunitou pri diabezite?
V prípade DM 2. typu ide o chronický – dlhodobý chorobný stav, ktorý súvisí s postupným dlhodobým nárastom hmotnosti zapríčineným najčastejšie nesprávnym životným štýlom (nízka fyzická aktivita, sedavosť, nezdravá výživa, nedostatok spánku, chronický stres, fajčenie, atď.). U obéznych diabetikov 2. typu (90 % diabetikov 2. typu má nadhmotnosť/obezitu) taktiež fungujú v pozadí imunitné procesy. DM 2. typu býva u väčšiny našich pacientov súčasťou tzv. metabolického syndrómu.
Spoločným menovateľom – prvotnou príčinou metabolického syndrómu je inzulínová rezistencia, pri jej rozvoji sa uplatňujú poruchy hormonálnej, nervovej regulácie, dochádza aj k poškodeniu imunitného systému. Tento syndróm je charakterizovaný súčasným výskytom viacerých rizikových faktorov rozvoja srdcovo-cievnych ochorení, okrem poruchy metabolizmu cukrov najmä abdominálnou obezitou (uloženie tuku v oblasti brucha a brušných orgánov), arteriálnou hypertenziou, nízkymi hodnotami HDL-cholesterolu a zvýšenými hodnotami triacylglycerolov.
Abdominálna obezita je sprevádzaná chronickým zápalovým stavom , pri ktorom imunitné bunky, tukové bunky, ale aj bunky cievnej steny produkujú látky, ktoré prispievajú k inzulínovej rezistencii (necitlivosti na vlastný inzulín), ktorá je spoločným menovateľom uvedených metabolických porúch. V súčasnosti vieme, že čím dlhšie uvedený stav trvá, tým horšie sú následky a tým náročnejšia je aj liečba.
Ako vieme tento chronický zápalový stav/ pokles imunity zlepšiť?
V dnešnej dobe vieme, že základnou prevenciou rozvoja DM 2. typu je dôsledná prevencia rozvoja nadhmotnosti/obezity dodržiavaním zdravého životného štýlu.
V prípade, že už je DM 2. typu rozvinutý veľmi dôležitou súčasťou každodennej rutiny je dodržiavanie diétnych, režimových - nefarmakologických opatrení (zdravá výživa, dostatok pohybovej aktivity, zníženie sedavosti, redukcia stresu, dostatok spánku, vyhýbanie sa konzumácii alkoholu a fajčeniu), ako aj farmakologických opatrení. Veľmi dôležitá je tesná kompenzácia cukrovky, pravidelná samokontrola (selfmonitoring) glykémií, sledovanie glykovaného hemoglobínu.
N

Zdravá a kaloricky primeraná výživa a čerstvé potraviny

Dostatok zeleniny a ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov a rastlinných semien, ktoré sú bohatým zdrojom vlákniny, vitamínov, stopových prvkov, minerálnych a ďalších biologicky aktívnych látok, sú prevenciou dodatočného priberania na hmotnosti a posilňujú imunitu. Zo živočíšnych potravín sú vhodné predovšetkým ryby a nízkotučné mliečne výrobky. Tieto potraviny by preto mali byť prirodzenou súčasťou každodenného jedálneho lístka všetkých ľudí. Dôležité je obmedziť potraviny bohaté na „nezdravé“ tuky, cukry a soľ.
N

Netreba zabúdať ani na správny pitný režim

Vhodná je najmä pitná, pramenitá a nízko mineralizovaná voda, ovocné alebo zeleninové šťavy bez dodatočne pridaných cukrov (šťavy v limitovanom množstve 1 - 2 poháre denne), nesladené bylinné čaje. Nevhodné sú alkoholické nápoje.

N

Významnou zložkou udržiavania dobrej fyzickej i mentálnej kondície a podpory imunity je každodenný výdatný pohyb a cvičenie

Zvýšenie fyzickej zdatnosti pomocou dostatočnej dávky pohybu má pozitívny vplyv nielen na výkonnosť a kvalitu života, ale je aj efektívnym prostriedkom prevencie a liečby mnohých chronických ochorení, a vo svetle nových dôkazov aj prevencie infekčných vírusových ochorení, posilnenia imunity.

Ideálne pre zdravie a posilnenie imunity je urobiť viac ako ≥ 8 000 krokov/deň, vykonať ≥ 30 min aeróbnej aktivity so strednou intenzitou viac ako 5 dní v týždni, pridať k tomu 2 – 3x za týždeň silové cvičenia s činkami či vlastným telom. Vhodné je krátke, 15 – 20 minútové cvičenie alebo tanec denne, domáce práce alebo práca v záhrade. Tieto zásady zdôrazňujeme obzvlášť pre ľudí s obezitou/diabezitou.

N

Dôležitý je aj pobyt na vzduchu (v prírode) a na slnku

Pobyt na slnku – dodáva organizmu potrebnú energiu, prospieva imunitnému systému, podporuje tvorbu vitamínu D, ktorý je podstatný pre rast kostí, ale i pre správne fungovanie metabolizmu tela a pozitívnej nálady. Zvyčajne postačuje 15 – 20 minút priameho slnečného žiarenia. Dlhé a neuvážené opaľovanie pôsobí na organizmus opačne, poškodzuje bunky tela a zároveň aj oslabuje imunitný systém organizmu. Opaľovanie ale treba brať vážne, aby nenastali zbytočné napríklad onkologicko-dermatologické komplikácie.
N

Zásadným opatrením je nefajčiť!

Ako ešte môžeme ovplyvniť správnu funkciu imunitného systému?
Okrem zdravého životného štýlu, primeranej pohybovej aktivity na vzduchu, otužovania, zdravej výživy s dostatkom základných vitamínov (C, A, D) a bioprvkov (železo, zinok, selén atď). Pri posilnení imunity sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky (betaglukány, probiotiká). Široký výber imunomodulátorov nájdeme aj v rastlinnej ríši napr. echinacea, zázvor, ženšen, tea tree , rakytník rešetliakový, goji, cesnak a iné.

Dostupnosť k prostriedkom na podporu imunity v lekárňach je veľmi vysoká, ale súčasne si musíme uvedomiť, že účinných prostriedkov na bezpečnú stimuláciu imunity je málo. Užívanie imunostimulantov je vždy potrebné skonzultovať s Vašim lekárom.

Záverom prajeme veľa zdravia, zdravý imunitný systém a nezabúdajme na to, že najlepším imunomodulátorom je prevencia rozvoja nadhmotnosti/obezity/diabezity.

30-dňová výzva na podporu imunity

Autor: MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Má dve atestácie: z Vnútorného lekárstva a odboru Diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. V roku 2008 ukončila doktorandské štúdium na LF UK. V nadväznosti na predchádzajúce bohaté klinické a manažérske skúsenosti vybudovala metabolické centrum MetabolKLINIK – zamerané na prevenciu, diagnostiku, liečbu a komplexný manažment diabetikov 1. a 2. typu, gestačného diabetu, metabolického syndrómu (prediabetických stavov), porúch metabolizmu lipidov a obezity. Je vedúcou lekárkou centra pre aktívne vyhľadávanie, diagnostiku a liečbu pacientov so závažnými geneticky podmienenými vysokými hodnotami cholesterolu (familiárna hypercholesterolémia). Pracuje aj ako lekárka a vedecko-výskumná pracovníčka v Biomedicínskom centre Slovenskej Akadémie Vied. Má bohatú publikačnú a editorskú činnosť, pracuje v redakčných radách slovenských i zahraničných časopisov. Vydala viac než 200 odborných článkov v domácich aj zahraničných medicínskych periodikách, je editorkou a autorkou 5 odborných monografií. Venuje sa aj ďalšiemu postgraduálnemu vzdelávaniu lekárov predovšetkým v diabetológii, obezitológii a lipidológii, ako aj v oblasti liečebnej výživy.
  • MetabolKLINIK s.r.o, Ambulancia pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, MED PED centrum, Cukrová 3, 81108 Bratislava
  • Biomedicínske centrum Slovenskej Akadémie Vied, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava
  • Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Ústav zdravotníckych disciplín, Bratislava

Do ďalšieho príbehu
o obezite ostáva

Deň (- y)

:

H(s)

:

Minúta(y)

:

Druhý(s)

Môžete počkať na ďalší príbeh alebo spraviť prvý krok

Príďte sa poradiť do špecializovaných lekární o tom, ako upraviť vašu životosprávu a nechajte si vypracovať stravovací plán na mieru vašej diagnóze.

Partneri projektu

MUDr. Adela
Penesová, PhD.

lekárka, vedkyňa

doc. MUDr. Mária
Belovičová, PhD., mim. prof.

lekárka, profesorka

Mgr. Michal Páleník

odborník na výživu a pohyb

PharmDr. Ján Holec

klinický farmakológ

PharmDr. Peter Stanko

farmaceut