Príbeh pacienta: Chudnem a príbalové letáky čítam pozornejšie

Pondelok večer, čakáreň v pohotovostnej ambulancii, sedím na nepohodlnej drevenej lavičke, cítim búšenie srdca a kolísanie tlaku.

Nevoľnosť a studený pot tiež neuľahčuje situáciu. Začnú mi tŕpnuť už aj nohy a v mysli si vravím: „Ani neviem či je to z tej lavičky alebo si to len domýšľam?“ Večerný program som si predstavovala troška ináč aj napriek tomu, že týždeň ešte len začal. Čo sa vlastne stalo? Prečo sa mi toto deje?

Ako to celé začalo

Čas plynie, roky pribúdajú a povedzme si úprimne, pohodlnosť sa stáva neoddeliteľnou súčasťou našich životov spolu so strachom opustiť našu komfortnú zónu. Problém nastáva, keď našu lenivosť zaobalenú do pohodlnosti pozorujeme v zrkadle pri pohľade na seba. Tak isto aj naše oblečenie nám dáva určite varovné signály.

Motivačná polička v skrini s názvom „do tohto schudnem“ sa zväčšuje a pomaličky začína zaberať drvivú väčšinu nášho šatníka.

Bolo by krásne, keby bod zlomu u obéznych ľudí nastal so slovami “som okrúhlejší” alebo “všetko mi je malé”. Život ale pokračuje ďalej, však vždy sa dá kúpiť oblečenie o číslo väčšie.

Raz za dva roky ani mňa neminie rutinná záležitosť – „preventívna prehliadka“. Po dlhšom čakaní pred ambulanciou si vravím „za posledné dva roky som troška pribrala, ale to bude dobré, však to nič nie je“.

Preventívna absolvovaná. Moje „troška som pribrala“ sa zmenilo na

• vysoký tlak krvi,
• zvýšené hladiny glukózy a cholesterolu,
• zhoršené pečeňové testy,
• zvýšené rizika všemožných ochorení, ktoré ani neviem pomenovať.

Môj ošetrujúci lekár začne vypisovať výmenné lístky k rôznym špecialistom, aby bolo moje zdravie v mojom veku ako tak udržateľné. Popri tom ma zavalia užitočné rady, čo by som mala robiť a čo nie. Stojím tam v nemom úžase a jediné na čo sa zmôžem je prikyvovať a vziať si výmenné lístky.

Po vykročení z ambulancie sa výčitky svedomia a sebakritické myšlienky prekrývajú s myšlienkami ako to vyriešim a kedy to všetko stihnem.

Nič sa už nedá robiť a tak navštevujem jedného odborníka za druhým. Vždy iný lekár, iná ambulancia, ale správy sú rovnaké. Zhoršené výsledky krvných testov, nové diagnózy a nová naordinovaná liečba, čo znamená ďalšie a ďalšie krabičky liekov, ktoré si postupne vyberám v lekárni.

Napriek počiatočným výčitkám svedomia a myšlienke “ale teraz s tým už naozaj niečo spravím, od pondelka chodím do fitka” si postupne si na tento život s diagnózami zvykám ako na nový štandard a pondelkové ráno u lekára ma už neprekvapí. Zas nová diagnóza, zas iné lieky.

Minulý mesiac to boli nejaké tie nové lieky, pár farebných tabletiek na obed, pár bielych na večer a ešte k tomu nejaké na bolesť. Po pár hodinách cítim nevoľnosť a zvláštny tlak v hlave. Bol pondelok večer a práve sme sa ocitli presne v tej čakárni na pohotovosti.

Tak ako si na obed nedáte kyslé uhorky so šľahačkou, tak isto sa niektoré lieky spolu neužívajú.

Výsledok interakcií liekov mal u mňa relatívne dobrú dohru, ale vraj to mohlo byť aj výrazne horšie.

Čo sa stalo

Vysvitlo, že klaritromycín – antibiotikum, ktoré mi ráno predpísal nosovo-ušno-krčný lekár sa nesmú užívať spolu s digoxínom, ktorý užívam pravidelne. Zvýšilo to vraj toxicitu digoxinu, ktorá sa prejavuje nepravidelným búšením srdca, zrýchlením tepu a nevoľnosťou.

Koho to bola chyba?

Je to chyba posledného lekára, ktorý mi predpísal nové lieky?

Dozvedám sa, že lekári nemusia mať prístup k údajom od iných lekárov, takže ani k mojim predpísaným liekom.

Je to chyba farmaceuta, ktorý mi vydal lieky?

Pokiaľ prídete do lekárne s receptom na jeden liek, tak ani farmaceut nevie aké iné lieky užívate. Párkrát sa mi stalo, že sa ma farmaceut opýtal jednoduchú otázku „a užívate aj niečo iné?“ V tom poslednom prípade sa ma to žiaľ nespýtal.

Je to moja chyba?

Jedno však viem. Moju zdravotnú situáciu už aj tak komplikuje obezita a pridružené choroby. 

Začala som sa zdravšie stravovať a prvé kilá už idú dole. Verím, že sa mi podarí môj zdravotný stav postupne zlepšiť!

Do tej doby si ale dám pozor, nosím so sebou zoznam liekov a vždy sa v lekárni poradím. Nechcem aby lieky, ktoré majú pomáhať mi spôsobili presný opak. Jedna noc na pohotovosti stačila.