Príbeh mamy: Jednoduché rady pre rodinné stravovanie

Pred pár rokmi som bola klasický zamestnanec štátnej správy, trochu prepracovaný, s pocitom nikdy nekončiacej práce, ale zato so stabilným denným režimom a vyhradeným stálym 8 – hodinovým pracovným časom. Výhody pozná asi každá mama, ktorá má “škôlko” a školopovinné deti.

Po ceste z práce vyzdvihneme svoje ratolesti a deň môže začať, všetky pracovné záležitosti zamknuté v kancelárii. Čas som mala na všetko a zároveň na nič – aj keď som si prácu domov nenosila, nosila som si v hlave a v duši frustráciu z nenaplnenia a verila som, že raz začnem pracovať sama na seba.

Moje sny sa stali skutočnosťou, keď som odišla zo zamestnania a začala podnikať v malom. Život to zariadil zvláštne, spolu s podnikaním som otehotnela a náš vtedajší stereotyp sa definitívne rozpadol. Každý, kto začne podnikať asi vie, o čom hovorím – a v kombinácii s malým dieťaťom sa nejaká komfortná zóna, kde sa utiahneme pred stresom z neznámeho, neobjaví ani z diaľky.

Môj život sa točil okolo nových projektov, klientov, rodinného manažmentu a detí. Snažila som sa, dlho neúspešne, hľadať v tom celom rovnováhu. Je pravda, že moja nová podnikateľská dráha ma priťahovala a napĺňala, prinášala mi množstvo pozitívnych stimulov a radosti, tak isto ako moje deti. Niečo však prirodzene muselo ísť bokom.

A to niečo nebolo práve najlepšie zanedbávať, ako som si uvedomila neskôr – bola to rodinná strava.

Ani neviem ako sa to stalo, že som začala voliť stále jednoduchšie a rýchlejšie riešenie, ako sa prestravovať – či už seba, alebo aj rodinu. Predstava, že večer budem ešte kuchtiť, alebo že si voľnú sobotu užijem pri sporáku a vyváraní, ma odstrašovala. Tešila som sa, že som našla skratku – veď dnes je už toľko instantných možností, ktoré nasýtia brušká a ušetria čas. Nejako som si neuvedomovala, že sme častejšie chorí – pri podnikaní sa mi ľahšie ostávalo doma a pracovalo, dokonca som si to užívala.

Po nejakom čase som si však všimla, že môj syn má zaguľatené bruško a dcérka je trochu ťažšia ako by mala byť na svoj vek.

Chvíľu som problém popierala, vlastne som ho ani nevnímala ako problém – stále tu bola možnosť, že je to len prechodné obdobie, z ktorého vyrastú. Oni však z toho nevyrastali, práve naopak.

Zlom nastal, keď nám naša pediatrička na preventívnej prehliadke povedala, že deti vybehli z rastovej krivky a dostali sa do pásma nadváhy, čo bolo alarmujúce.

Vtedy sa aj moje výsledky zhoršili – prvý raz v živote som mala zvýšený cholesterol, bolievala ma pričasto hlava a manžel už nejaký čas zápasil s vyšším krvným tlakom. Prepadol ma pocit vlastného zlyhania.

A povedala som si DOSŤ! Nemám síce čas a priestor, aby som študovala teraz všetky súvislosti výživy, ale pokúsim sa aspoň nájsť niekoho, kto to naštudované má a poradí mi ako zladiť štyroch členov rodiny a dosiahnuť jednotný cieľ – zdravie pre celú rodinu. Samozrejme aj za cenu, že sa budem musieť venovať kuchyni o čosi viac, ako som bola zvyknutá.

Keď som potom po konzultácii s odborníkom držala svoj rodinný receptár v rukách, najprv sa mi zatočila hlava – tak toto je príliš zložité pre moju domácnosť, to asi nezvládnem.

Čím viac som si ale čítala recepty a odporúčania, tým viac sa mi zdala naša nová cesta prijateľná. A začala som byť vďačná, že sa mám o čo oprieť a nemusím aspoň sama vymýšľať ako na to.

V jeden víkend som urobila veľkú revíziu všetkých potravín, ktoré sme doma mali a vlastne väčšinu vyhodila. Podľa pripraveného nákupného zoznamu som cielene vybavila svoju špajzu. V nedeľu večer som si pripravila rozpis na celý týždeň, aby som vedela, čo dokúpiť a čo budem chystať. Tento zvyk mi ostal dodnes. Ide predsa o naše zdravie, takže nie je čo riešiť – či sa mi do toho chce, nechce alebo či na to mám čas.

Cez pracovný týždeň som zaradila aj dni bez varenia, a v prípade varenia som vyberala jednoduché jedlá, ktoré nemali viac ako 5 zložiek. Priznávam, chvíľu to trvalo, kým som sa celkom zladila s novým režimom. Teraz však už spomínam na tie časy s úsmevom a s hrdosťou, že som to dala!

Ako teda fungujem a čo robím, aby som všetko stihla?

• V prvom rade som si ujasnila priority a rozhodla som sa o hodinu menej denne pracovať.
• Do nakupovania, chystania jedla, stolovania, varenia aj pečenia som zahrnula všetkých členov domácnosti (niektorí boli dokonca radi).
• Nákupy robím zásadne so zoznamom v ruke – stačí tomu venovať pár minút večer alebo ráno.
• Keď sa zídeme všetci doma po práci a škole/škôlke, ako prvé robíme smoothie, alebo rýchle ľahké jedlo – jogurty či tvaroh s ovocím a orechami.
• Príprava večere mi nezaberie viac ako pol hodinu – striedame polievky (batátová, tekvicová, brokolicová, hrášková) s hydinovým mäsom a zeleninou upravenou rôznym spôsobom. Často robíme rôzne placky, zdravé palacinky, či omelety na sladko aj slano.

Obľúbený recept mojich detí

Postup prípravy: Na dve palacinky potrebujete jedno slepačie vajce, 3 polievkové lyžice ovsených vločiek a 55 g cottage cheese. Do mixéra vložím cottage cheese, vajce a ovsené vločky. Celú zmes rozmixujem. Zo vzniknutého cesta upečiem palacinky, ktoré si dávame s džemom a troškou horkej čokolády.

O ôsmej večer sa naša kuchyňa „zatvára“ do druhého dňa a už sa zásadne nemaškrtí.

Výnimku majú len tatkovia, ktorí pozerajú dlho do noci na telku alebo do počítača.

Ráno vstávam o čosi skôr, aby som nachystala raňajky, hlavne sebe. Bez raňajok som síce predtým fungovala pravidelne, ale o to viac som potrebovala doplniť energiu večer. Cez víkend raňajkujeme spoločne. Vtedy si môžeme dovoliť upiecť aj zdravý koláč, muffiny, lievance či wafle. Využívame ale zdravšie múky, celozrnné, alebo rôzne obilninové, orechové a iné. Robíme si obilninové kaše od výmyslu sveta – kombinácií je veľké množstvo.

Vždy máme doma viac druhov ovocia, orieškov, sušeného ovocia a kvalitnej horkej čokolády – to sú potraviny, ktoré sú u nás povolené napríklad na desiatu alebo keď nás prepadne chuť na sladké. Občas pripravím aj domácu granolu alebo müsli tyčinky v rúre. No a ani s obedmi sa netrápim – receptov na rýchle zdravé jedlá je kvantum! Priznám sa, že keby som si nerobila zbytočne obavy o to, ako to celé zvládnem, začala by som už skôr.

Spätne môžem vyhodnotiť účinok, keď sa dívam na seba a svoju rodinu – tá úvodná námaha stála za to.

Som veľmi rada, že som sa spamätala včas a nenechala problém narastať až k obezite. Tam by cesta späť bola dlhšia a možno menej šťastná.