Príbeh chirurga: Obezita ako rizikový faktor pri operácii

Byť dobrý lekár je náročné a niekedy aj veľmi komplikované. Snažiť sa pomáhať ľudom, pochopiť ich a naladiť sa na ich vlnu, aby ste v nich vzbudili dôveru, že ste tu pre nich a že sa nemajú čoho báť. Bez ohľadu na špecializáciu lekára, vám to každý jeden potvrdi.

Som špecializovaný lekár v odbore chirurgia. Pacientov na operačnom stole mám na dennom poriadku, či už ide o plánované alebo akútne operácie.

Pred každou plánovanou operáciou sa stretávam s každým jedným pacientom osobne. Nakoľko sa za posledné časy výskyt obezity stupňuje, tak ani mňa neminie stretnutie s obeznymi pacientami v ambulancii. Zachraňujem životy pacientov na operačnej sále, ale oveľa radšej ich zachránim tým, že hrozbu operácie odvrátime. 

Pokiaľ si zákrok nevyžaduje akútne riešenie, tak obézny pacienti odchádzajú domov s odporúčaním na redukciu hmotnosti. Verte mi ale, že tým pomáham hlavne im a nie sebe. Väčšina z nich má obavy, málokto riziká operácie podceňuje.

Prečo by som sa radšej operácii vyhla? Rada by som vám v skratke opísala s čím sa stretávam najčastejšie.

U nás na chirurgickej klinike sa zaoberáme manažmentom, liečbou a operatívou. Na operačnej sále je veľa operácií v oblasti brušnej chirurgie, onkochirurgie a menej závažnejších prípadov operácií hernie a varixov.

Pred pár týždňami na nočnej zmene som bola urgentne privolaná na operačnú sál. Pacient už ležal na stole a všetko bolo prichystané, ale bol prítomný väčší stres ako obvykle. Na chirurgickom stole ležal extrémne obézny človek. Pri pohľade na vystresovanú anesteziologičku, ktorá myslela len na to, aby sa pacient nezobudil počas zákroku a aby sa vôbec zobudil, ten stres doľahol aj na mňa. 

Počas prebiehajúceho zákroku prichádzali neočakávané situácie. Chirurgické inštrumenty potrebné na záchranu života človeka neboli stavané na operáciu tohto druhu.

Laicky povedané neboli dosť dlhé a kvôli obezite pacienta nedosiahli na potrebné miesto. Bezpečnosť manipulácie s pacientom rapídne klesala. Vďaka kooperácii celého tímu a snahe zachrániť pacientov život napriek nepriaznivým okolnostiam, bol niekoľkohodinový zákrok úspešný.

Po samotnej operácii prichádza na rad postoperačná starostlivosť, ktorej úspešnosť závisí väčšinou na pacientovi. Napriek precíznemu zašitiu rany, často dochádza pri obéznych pacientoch k jej dehiscencii, teda rozpadu zašitej rany. Pridružujú sa aj ďalšie komplikácie ako sekundárna infekcia, krvácanie do rany potencujúce vznik hematómu a všeobecne zlé hojenie rany.

Vážnou komplikáciou, ktorá môže nastať je vznik nekrózy, ktorá sa prejavuje odumretým tkanivom napádajúcim živé bunky. Týmito nepríjemnosťami je postoperačná starostlivosť výrazne zhoršená a predĺžená.

Ďalší častý prípad je syndróm diabetickej nohy, ktorý je pre mňa vždy traumatizujúca záležitosť. V poslednej dobe si všímame jej zvýšený výskyt. Drtivá väčšina pacientov, s diagnostikovaným diabetom vyústeným do syndrómu diabetickej nohy, nemá optimálnu telesnú hmotnosť. Povedzme to inak – obezita je dlhodobou súčasťou ich života.

Stretávam sa s tým ako „lekar posledného kontaktu“ – na operačnej sále pri amputácii končatiny. Infekciou posiata noha s rozsiahlymi hnisavými vredmi spôsobujúce masívne odumieranie tkaniva. Nechcem vás desiť týmito obrazmi.

Chcem ale povedať, že sú možnosti ako tomu predísť a ako nastaviť terapiu, aby sme sa vyhli strate končatiny. Podmienkou je dodržiavať pokyny lekárov a pacientova snaha zmeniť svoj životný štýl a stravovacie návyky, väčšinou žiaľ od základov.

Verím tomu, že pri rozvinutom diabete vám pár vyprážaných rezňov a koláčov nestojí za život bez nohy a na vozíku.

Redukcia hmotnosti, ale hlavne zdravá výživa a primeraná fyzická aktivita, je základ. Zamyslite sa nad tým prosím už dnes, kým nie je neskoro.