Obezita a obštrukčné spánkové apnoe

Poznáte ten pocit, keď si večer ľaháte do postele unavený, tešíte sa na výdatný spánok a ráno sa zobúdzate oddýchnutý, svieži a schopný vstať z postele a podávať nejaké tie pracovné výkony? Dúfam, že väčšina z vás áno, pretože ja teda nie.

Som ranný typ človeka a milujem pomalé rána, kedy vstanem skoro, nachystám si bohaté raňajky, dám si kávu, sprchu a pred skriňou vymýšľam, čo si oblečiem. Ráno ako z rozprávky. Posledný rok tie rána neboli také dokonalé, ako pred tým. Svoje ranné rituály som skrátila na nevyhnutné úkony, ktoré musím urobiť. Každé ráno som mala pocit, že som sa zobudila viac unavená ako keď som išla spať. Aj môj manžel sa začínal sťažovať na moje príšerné chrápanie a na to, že často chodím v noci na toaletu. Takže obmedzujem nielen svoj spánok, ale aj jeho.

Prílišná únava cez deň spôsobená nulovou kvalitou spánku začala byť viditeľná aj pre mojich kolegov v práci. Verte mi, že dennodenne odpovedať na otázky „zasa si nespala?“ alebo „prečo si zasa taká unavená?“ je otravné a nie veľmi príjemné.

Nezlepšovalo sa to, práve naopak. Zaspávala som do práce, chodila neskoro, z tej únavy som zabúdala na mnohé povinnosti a pracovné termíny. Na nič iné som nemyslela, len na to, kedy prídem domov a môžem ísť spať. Niekde v kútiku mojej mysle som si uvedomovala, že tento stav nie je udržateľný, a že musím niečo začať s tým robiť. 

Študovala som si rôzne medicínske fóra, kde by som mohla nájsť riešenia, ako sa toho zbaviť. Skúšala som pred spaním nepiť veľa vody, liekom na spanie neholdujem. Chvíľu som spala na gauči, aby sa aspoň manžel vyspal. Radila som sa s každým, bola som zúfalá.

Všetky svoje príznaky a signály som pripisovala zmene zamestnania, v ktorom bol nátlak vyšší ako pred tým, stresom, problémom, a v podstate všetkému možnému, len nie tomu očividnému dôvodu – mojej hmotnosti, ktorá išla rapídne hore, ale ja som tomu nepripisovala žiaden dôraz.

Po osobnej návšteve svojho lekára mi diagnostikovali syndróm obštrukčného spánkového apnoe.

Znelo to strašne, ale zjednodušene mi to bolo vysvetlené ako prestávky v dýchaní počas spánku spôsobené nadmerným tukom na hrudníku. Moje myšlienky boli zamotané niekde medzi „dobre, musíš schudnúť“ a „ako to chceš dosiahnuť?“.

Zdeprimovaná a znechutená zo seba som prišla domov a uvažovala nad tým, čo budem robiť. Počkala som na manžela a všetko som mu vyrozprávala. Nikdy som ho nevidela takto vystrašeného a zároveň namotivovaného.

„Zvládneme to spolu, pomôžem ti“, nič iné nepovedal. Snažil sa presmerovať moje myšlienky inde, len aby som na to nemyslela.

Nasledujúce týždne som mala pocit, že mám doma úplne iného chlapa. Začal variť úplne iné jedlá ako doteraz, začali sme chodiť na prechádzky, v našej obývačke už máme bežiaci pás. Motivoval ma, aby som nepoľavila a dokazoval mi, že sme na to dvaja. Každý deň naplánoval úplne niečo iné – výlet k neďalekému jazeru, bedminton, tenis alebo filmový večer, pri ktorom sme na striedačku chodili na páse. Všetko sa mi to zdalo na začiatku divné a unavujúce, ale teraz si to už ani neviem ináč predstaviť.

Prvý mesiac išli kilá rapídne dole, teraz to ide troška pomalšie, ale pokračujeme v tom spolu.

Kvalita môjho spánku, spúšťač celej tejto zmeny, sa výrazne zlepšila. Ani si neviem predstaviť, ako som takto mohla žiť pred tým.

Ako som mohla ignorovať pribúdajúce kilá, a ako som mohla ignorovať možné sprievodné komplikácie. Hlavne som si o OSAS, ako o komplikácii pri obezite dosť toho naštudovala.

Je to až desivé, čo mi obezita spôsobovala a ako som tým svoje telo trápila. A keby to aspoň bolo jediné riziko obezity…

Chvíľu sa môže človek tváriť, že je to len o vzhľade, ale tých zdravotných rizík obezity je toľko! Som odhodlaná s tým bojovať, vďačná za to, že manžel je v tom so mnou.