Obezita a cukor v rôznych podobách

Študovanie a čítanie etikiet nepatrí medzi časté činnosti pri nakupovaní potravín. Slovenská verejnosť sa väčšinou zaujíma o cenu alebo pomer ceny a množstva. Prečo? Jedným z častých dôvodov je, že nevieme čítať etikety, nevieme čo tam máme hľadať alebo tomu nerozumieme.

Okrem množstva nevysloviteľných chemických názvov a záhadných substancií označených E, nájdete na etiketách glukózovo – fruktózový sirup.

Čo to je? Je to zdravšie alebo škodlivejšie ako bežný cukor? Je to to isté ako bežný cukor, ktorý poznáme?

Na internete nájdete mnohé články a štúdie o glukózovo – fruktózovom sirupe, fruktózových a glukózových sirupoch, ale aj samotnom cukre. Pokiaľ rozoberáme negatívne vplyvy alebo zdravotné benefity týchto produktov, musíme poznať rozdiely medzi týmito sladidlami. Ďalším kľúčovým faktorom je vedieť, aké zložky týchto sirupov nám škodia, v akom množstve a prečo.

Na úvod trocha teórie

Cukor – sacharóza je bežný kryštálový cukor, ktorý sa nachádza v kuchyni skoro každej domácnosti. Je zložený z glukózy a fruktózy, ktoré sú, laicky povedané, špeciálne spojené a sú v rovnakom pomere.

Glukózovo – fruktózový sirup je takisto zložený z glukózy a fruktózy, ale nie v rovnakom pomere a nachádzajú sa v ňom ako samostatné elementy.

Ako sa vyrába glukózovo – fruktózový sirup (GFS)?

Produkcia GFS je jedným z posledných krokov pri spracovávaní škrobu z kukurice alebo pšenice. Počas tohto procesu sa uvoľňuje glukóza a po pridaní enzýmov sa – zjednodušene povedané – časť mení na fruktózu. V závislosti od množstva fruktózy obsiahnutého v sirupe sa aj samotný sirup nazýva inak.

• GFS, ktorý poznáme my Slováci obsahuje 55 % glukózy a 45 % fruktózy.
• Tento „náš“ sirup si nezamieňajme s tým, ktorý sa produkuje a vyrába v USA. Nazýva sa “vysoko fruktózový kukuričný sirup” a nájdeme ho pod skratkou HFCS. Jeho obsah fruktózy je od 55 % a viac.

Vplyv fruktózy na nás a naše zdravie

Fruktóza ako jedna zo zložiek GFS a aj sacharózy, je síce prírodná a bežne sa vyskytujúca v ovocí, ale prijímanie neprirodzene vysokých dávok má nepriaznivý dopad na fungovanie nášho organizmu.

Pred tým ako sa dostaneme ďalej je dôležité si takisto uvedomiť, že ovocie neobsahuje len fruktózu, ale aj široké spektrum iných živín, ktoré si naše telo nedokáže vytvoriť. Preto nie je správne posudzovať ovocie len podľa cukru v ňom obsiahnutom.

Fruktóza prijatá v spracovaných potravinách (napríklad keks alebo cukríky) – krátkodobá odozva

• Fruktóza prijatá napríklad bez vlákniny (ovocie) – nestimuluje hormóny pre hlad a príjem potravy – chuť do jedla nie je regulovaná. Pravidelná konzumácia nadbytočnej fruktózy zvyšuje rezistenciu na inzulín, jednoducho povedané telo je odolné voči účinkom inzulínu.
• Prijatá fruktóza v rozumnom množstve je metabolizovaná a uskladnená pečeňou. Čo sa stane, ak jej prijmem veľa? Po prijatí fruktózy v nadbytku sa premieňa na tuk.
• Obsah živín je na bode mrazu, takže prijímame len prázdne kalórie, ktoré pri nadmernom príjme nespálime, ale naše telo si ich uloží do zásob.

Keď sa na to racionálne pozrieme, tak prijímanie fruktózy v cukre alebo GFS je nadmieru zbytočné a nevyužiteľné.

Čo sa stane po opakovanom a dlhodobom príjme?

Spomínala som, že nadbytok fruktózy sa premieňa na tuk, ale nielen ten estetický, kvôli ktorému neoblečiem nohavice. Bavíme sa o tuku obklopujúcom naše orgány, z ktorých v tomto prípade najviac trpí pečeň.

Mám pocit, že sú to dookola opakované choroby a diagnózy, ktoré každý z nás pozná. Aj tak si ich ale zopakujme. Rezistencia na inzulín, môže prepuknúť do cukrovky druhého typu. Ochorenia tohto druhu sú vždy ruka v ruke s inými. Keď už len pri týchto dvoch ochoreniach nezačneme riešiť našu zdravotnú situáciu, verte, že ďalšie diagnózy nebudú dlho čakať.

Samotný GFS má svoje benefity, ale mimo spektra zdravia. Preferujú ho výrobcovia aj z týchto dôvodov:

1. Prvou z výhod je nižšia výrobná a predajná cena oproti kryštálovom cukru.
   2. Oplýva lepšou použiteľnosťou a aplikovateľnosťou pri výrobných procesoch, najmä keď berieme do úvahy zamedzenie spätnej kryštalizácie, ktorá sa môže vyskytnúť pri bežnom cukre.
   3. Má vyššiu sladivosť oproti kryštálovému cukru.

Opusťme sféru teórie a zamerajme sa na prax.

Z dlhodobého nutričného a zdravotného hľadiska nie je rozdiel v tom, či si každý deň dáte čokoládovú tyčinku sladenú bielym cukrom alebo GFS. Pointa je v tom, že si ju dáte.

Rozličné sladkosti neobsahujú žiadne mikroživiny, tak prečo ich konzumujeme? Pretože je to dobré a sladké? Ale to je aj ovocie. Nepozerajme sa na to, či ide o cukor biely, trstinový, invertný alebo o samotný GFS. Väčšinou ide o nevyužiteľný nadbytok, ktoré si telo poctivo uloží do tuku.

Aj na slovenskom trhu potravín máme sladkosti, ktoré sú vyrábané bez pridaného cukru alebo GFS. Ide o výrobky zo 100% ovocia, ktoré sú zdravšou a bezpečnejšou alternatívou nielen pre vás, ale hlavne pre vaše deti.

V akých potravinaćh nájdem GFS?

Možno vás to prekvapí, ale GFS sa vyskytuje nielen v rôznych sladkostiach, ako sú čokoládové tyčinky alebo maslové sušienky. Môžeme ho nájsť aj v potravinách, ktoré sa tvária zdravo – jogurty, proteínové a müsli tyčinky, raňajkové cereálie a iné „fitness“ potraviny. Takisto ho objavíme aj tam, kde by sme ho naozaj nehľadali. Uznajte sami, že nájsť sladidlo v mäsových paštétach, nátierkach či chilli omáčkach je prinajmenšom zvláštne, a pre mnohých z nás nelogické.

Neostáva nám nič iné, len skúmať etikety toho, čo kupujeme a preferovať skutočné, tzn. nespracované alebo len minimálne spracované potraviny.