Bola som klasickým prípadom večnej dietárky

Vlastne sa ani nepamätám, kedy to začalo. Nikdy som nebola extra štíhly typ, ale boli časy, kedy som so sebou a svojou váhou bola ako tak spokojná (hlavne pri pohľade späť). Potom prišiel ten rutinný scenár, pôrody, deti, rodina a starostlivosť o domácnosť, ktorá celkom vytlačila nejaký priestor na seba samú. Nerada by som sa tu ľutovala, musím povedať, že som sa na tento scenár v podstate tešila a prvé roky som si ho aj celkom užila.

Moje telo a zdravie bolo vždy na poslednom mieste v rodine. Pri deťoch som jedla len úchytkom, alebo večer a dojedala som detské porcie. Poriadne som neobsedela pri stole, bolo treba stihnúť toľko vecí. Niekedy som sa najedla až večer, pri pozeraní nejakého filmu. ani som nevedela čo mám na tanieri, ale rozhodne to nebol šalát. Po návrate do práce som sa počas dňa dokázala kontrolovať, ale uzdu fantázie a chuti som popustila pri príprave večere.

Keď už sa moja váha začala blížiť stovke, uvedomila som si, že problém nemôžem ďalej popierať a začalo moje osobné peklo.

Prečo osobné peklo?

Asi to poznáte aj vy. Akonáhle sa začnete celou svojou osobnosťou sústrediť na diétu, intenzívne rastie vaša chuť na „dobré“ jedlo. Čím viac som si odopierala, tým viac ma prenasledovali predstavy toho, čo som si nemohla dovoliť. Prerástlo to až do akejsi kompulzivity, moje myšlienky boli stále pri jedle a život sa scvrkol na chudnutie a následné vystupovanie z diét a opätovné naberanie.

Pri svojej túžbe schudnúť a obliecť si svoju pôvodnú konfekčnú veľkosť, som siahala po stále drastickejších metódach. Okrem klasickej diéty, kedy sa proste menej je, alebo sa neje večer, alebo sa posledné jedlo dňa je o 5tej, som skúsila aj rôzne diéty z časopisov, odporúčania slávnych osobností, dokonca som prešla niektorými práškovými diétami, či už bielkovinovými alebo nízkosacharidovými. Ani sa mi nechce veriť na aké rôzne odkazy na internete som klikla, a ako som chcela veriť, že toto je už tá zázračná diéta. Po každej takej diéte prišiel úbytok váhy. Pravda je však taká, že zakaždým som nabrala späť a ešte čosi navyše.

Okrem toho som mala stále menšiu chuť bojovať a cítila som sa čoraz viac frustrovane. Schudnúť a trvalo udržať svoju vysnívanú hmotnosť mi pripadalo nedosiahnuteľné. Obdobia pasivity, kedy som sa snažila prijať, že iné to už nebude, striedali obdobia radostného nadšenia pri novom impulze. Nechcela som vidieť to hlavné – že diéty nie sú cesta, a že žiadny rýchly spôsob ako sa zbaviť kíl neexistuje.

Môj bod zlomu

Mala som pocit, že si za svoj problém s váhou môžem sama, a musím si ho aj sama vyriešiť. Istým spôsobom som sa aj hanbila za to, že si neviem rady. V jednu chvíľu vo mne však začala hlodať myšlienka, že potrebujem pomoc, že to sama takto nedám. Cítila som sa vyčerpaná, bolo to v období, kedy som sa opäť veľmi obmedzovala v jedle. Okrem toho sa zintenzívnili moje tráviace problémy, a začali ma bolieť kolená.

Požiadala som teda o poradenstvo, aj keď spočiatku s veľkou skepsou. A musím priznať, že som bola veľmi prekvapená. Už prvý kontakt s poradcom, aj keď len telefonický, bol neskutočný. Pýtal sa ma na množstvo otázok týkajúcich sa mojej životosprávy. Nasledovalo zaznamenávanie denného príjmu. Pri tejto úlohe som ostala mierne šokovaná, keď som si podrobne písala, čo všetko počas dňa zjem a vypijem, koľko a kedy sa hýbem a ako spím. Keď som svoje záznamy odoslala, bola som už presvedčená, že to bolo správne rozhodnutie.

Moje výsledky a nový štart

Po pár dňoch som dostala písomný výstup z analýzy mojich stravovacích návykov a spoločne s poradcom sme ho prešli. Zistila som hneď niekoľko vecí:

1. môj energetický príjem bol nedostatočný.

Množstvo energie, ktoré som prijímala, bolo menšie ako potreboval môj organizmus pre svoje základné funkcie. Tým pádom som mala zapnutý úsporný režim, ktorý spôsoboval stále udržiavanie si váhy, resp. aj priberanie napriek minimálnemu príjmu jedla.

2. celkový príjem sacharidov som mala pod fyziologické optimum, teda skutočne nízke.

No áno, sacharidy som obmedzovala, takže by som sa mala z toho tešiť. Poradca mi však vysvetlil, že táto cesta nie je pre mňa vhodná, a že sacharidy potrebujem. Vylučovaním pečiva, celozrnných potravín, príloh sa ochudobňujem v prvom rade o vlákninu, ale aj o množstvo živín – vitamínov a minerálov.

3. množstvo tukov som mala zvýšené, najmä nasýtených tukov

4. mala som nedostatočný príjem vlákniny

Aj tu sme sa pozastavili a rozobrali, čo je zdrojom vlákniny a ako veľmi ju potrebujem mať v prirodzenej forme pre zdravé trávenie

5. množstvo vitamínov a minerálov, ktoré som prijímala stravou, bolo tiež nedostatočné

V globále by som to zhrnula, výsledky analýzy odrážali moju nevedomosť, ako si vyskladať jedálniček, a ako sa prirodzene stravovať.

Množstvo informácií som mala skreslených, a robila som v stravovaní chyby, o ktorých som ani nevedela. Vôbec som netušila, ako veľmi si týmto prístupom ubližujem, a ako moje telo (ale aj psychika) trpí. O čo všetko svoje telo ukracujem a potom sa divím, prečo mám málo energie a točím sa v kruhu. Tento výstup bol pre mňa naozaj veľmi dôležitý a potrebný, aby sa mi otvorili oči.

A čo bolo ďalej?

Dostala som do rúk vlastný jedálniček a množstvo odporúčaní ako jesť, ako sa hýbať a ako postupovať. Jedálniček mi pomohol veľmi, pretože som nevedela v tej dobe posúdiť, koľko je pre mňa optimálna porcia, čo mám jesť a kedy. Jedlá boli jednoduché a nebolo potrebné ich dodržiavať na 100 percent, mala som istú mieru benevolencie.

Vyhovovalo mi, že si viem naplánovať, čo budem jesť a tiež som sa tešila, že ma konečne netrápi hlad a chute. Tie boli asi najhoršie. Najprekvapujúcejšie bolo, že som jedla viac. Zo začiatku som mala pocit, že to ani do seba nedostanem. Obávala som sa toho pocitu preplnenia, a ani som nedojedala celé porcie. Postupne sa to však upravovala. Priznávam, že som chvíľami mala zeleniny plné zuby. Mohla som si to však kompenzovať rôznymi typmi sladkých jedál v zdravej verzii. V repertoári som mala napríklad aj špaldové palacinky alebo tvarohové gule.

Čo sa týka pohybu, nebolo potrebné, aby som od začiatku chodila intenzívne cvičiť. Vlastne som intenzívne nezačala cvičiť doteraz. Ale musela som denne prejsť 10 tisíc krokov. Každý deň sa mi to nepodarilo, ale vždy keď som mohla, tak som to pre seba spravila.

A asi to najdôležitejšie – nie neschudla som 20 kíl za mesiac. Ani mi to nikto nesľuboval. Váha možno nešla dole rýchlo, ale chudla som dosť z obvodu pása. A začala som sa cítiť oveľa oveľa lepšie. Napĺňalo sa to, čo mi poradca pri konzultácii povedal – nejde o váhu, ide o zdravie. Prispelo k tomu nielen iné jedlo, ale aj pohyb a istá pravidelnosť v rytme života.

Ako to hodnotím z odstupu času

Prešlo niekoľko mesiacov odkedy som sa si nechala poradiť. Dávno sa nedržím jedálnička, ale mám podľa neho vytvorený pevný základ svojej dnešnej stravy.

Pochopila som princípy, ako jesť a kedy jesť tak, aby som sa cítila dobre. Mávam obdobia, kedy sa spustím, ale netrvá to dhšie ako pár dní a vrátim sa naspäť na cestu.

Dáva mi to zmysel, lebo viem, že moje telo lepšie funguje a je zdravšie. Som o 15 kíl ľahšia a cítim to najviac v páse. A pokračujem ďalej.

Už nechcem dosahovať tie krátkodobé víťazstvá, stačí, že som nabrala správny smer. Snáď už nezídem z cesty. Z odstupu času teda môžem povedať, že v súvislosti s chudnutím a riešením váhy bolo toto moje najlepšie rozhodnutie.