Blízka osoba s obezitou

S bojom s obezitou mám osobnú skúsenosť. Zažila som na vlastnej koži pocit viny, sebaľútosť aj ľútosť a odsudzovanie okolia. Dobre mienené rady, aj ostré slová, ktoré vraj mali vyprovokovať zmenu. Boli obdobia, keď som s obezitou bojovala, ale aj krátke obdobia keď mi bolo jedno ako vyzerám, a že si skracujem život. Svoje problémy a obezitu som riešila aj s psychoterapeutom. Práve ten mi objasnil veľa o tom, prečo s obezitou zápasím a prečo reagujem na pomoc okolia tak ako reagujem.

Tento článok vznikol na žiadosť ľudí z môjho okolia a smeruje na rodiny, partnerov a kamarátov, ktorí by radi pochopili, ako svojim blízkym pomôcť s obezitou a prečo ich dobre mienené úsilie často končí horšie ako čakali.

Čo asi prežívate vy

V rozhovorov sa často opakujú tieto vyjadrenia blízkych človeka s obezitou:

• “Bojím sa o jej/jeho zdravie.”
• “Vidím, že priberá a neviem, čo s tým mám robiť.”
• “Vyzerá, že s tým nič nerobí.”
• “Nechápem, prečo reaguje podráždene, keď mu/jej chcem dohovoriť.”
• “Ako to mohol/mohla nechať zájsť tak ďaleko, to je jej jedno ako na tom je, ako vyzerá?”
• “Trápi ma, že mu/jej neviem pomôcť.”
• “Musí predsa vidieť, ako ma to trápi.”
• “Zlyhal/a som, nechal/a som to zájsť príliš ďaleko.”

Vaše pocity a obavy sú na mieste. Máte o blízku osobu starosť a jej postoje k obezite logicky usudzujete z toho, čo vnímate z jej správania:

• Priberá vám pred očami.
• Na pomoc reaguje podráždene. Ofučí sa, keď sa snažíte o probléme hovoriť.
• Izoluje sa od vás.
• Nechudne alebo ďalej priberá.
• Je smutný/smutná alebo sa naopak tvári, že je všetko v poriadku.
• Jeho/jej správanie k vám, a/alebo všeobecne k ľuďom sa zmenilo

To sú všetko veci, ktoré sú viditeľné. Ale ako aj pri ľadovcoch, veľká časť pravdy je často schovaná pod hladinou. Pozrime sa teraz na to, ako to asi vníma druhá strana.

Čo prežíva človek s obezitou

V prvom rade si treba uvedomiť, že vaša blízka osoba o svojom probléme s hmotnosťou pravdepodobne veľmi dobre vie. Vidí reakcie okolia, vie, akú veľkosť oblečenia si kupuje (viac o tom v príbehu č. 26). Neoznámili by ste jej teda žiadnu novinku.

Je možné, že niektorí podceňujú dlhodobé riziká, alebo že nemajú úplné informácie o všetkých zdravotných dopadoch. Ale fakt, že majú problém vedia veľmi dobre. Vidia sa v zrkadle, nemusíte im žiadne nastavovať.

Problém č. 1

Zjednodušený pohľad na obezitu je nepomer medzi príjmom a výdajom. Rovnako zjednodušené riešenie je teda znížiť príjem (menej jesť) a zvýšiť výdaj (viac sa hýbať). A veľa ľuďom stačí vedieť toto a vedia čo majú robiť. Rovnica platí, nie je na nej absolútne nič nepravdivé … teda okrem toho, že veľa ľudí ignoruje celý kontinent psychologických faktorov.

Táto rovnica totiž predpokladá, že problém je čiste racionálny, že stačí, aby si to človek uvedomil a napravil svoje správanie. Keby to ale stačilo, tak obezita neexistuje a hlavne by sme nevideli toľko kíl navyše aj v radoch vedcov alebo lekárov.

Ak úprimne chcete svojej blízkej osobe pomôcť, tak prijmite na začiatok ako fakt to, že riešenie nie je jednoduché a už vôbec nie rýchle.

Problém č.2

Dôvodom, prečo nie je boj s obezitou jednoduchý, resp. prečo k nej vlastne dochádza je aj v tom, že obezita nie je problém, ale je často dôsledok/symptóm iných, hlbších psychologických príčin.

Pravda, dôvody sú často aj iné, napríklad genetika môže do určitej miery sťažiť, alebo uľahčiť riešenie obezity. Napríklad diagnózy spojené so štítnou žľazou, virotické ochorenia v detstve a iné. Svoju úlohu hrá významne aj prostredie v ktorom žijeme a pracujeme – stravovacie a pohybové návyky v rodine, sedavé zamestnanie, práca na zmeny. Ale to ako sa k týmto predispozíciám a faktorom človek postaví nás vždy zavedie k psychike, motivácii, disciplíne – teda k tomu, čo sa deje v hlave človeka s obezitou.

Psychologické faktory sú často na strane príčiny obezity, ale celkom určite sú aj na strane jej dôsledkov – nižšie sebavedomie, sebadôvera, sebahodnotenie.

Čo teda prežíva vaša blízka osoba? Veľmi pravdepodobne niektoré, možno aj väčšinu vecí z nasledujúceho zoznamu:

• Vyskúšala niekoľko diét a každým zlyhaním v pravidlách diéty alebo po každom jo-jo efekte sa jej znižuje sebavedomie a vnímanie vlastnej hodnoty (viac v článku č. 16). Po čase už neverí, že to dokáže zvládnuť.
• Svoje problémy kompenzuje jedlom – samotu, náročné životné situácie, sklamania v partnerskom vzťahu, stres v práci, úzkosti a depresie, proste čokoľvek
• Nemá sa rád/rada. Cíti sa slabý/á, bez schopností riešiť svoj problém. Myšlienky sú často v zmysle „nezvládnem to“.
• Sústredí sa na viditeľné zlyhania – kilá navyše. Často nerieši príčinu svojho problému.
• Má pocit, že je na to sám/sama a/alebo sa snaží svoj problém riešiť sám/sama.
• Má pocit (často oprávnený), že ho/ju okolie odsudzuje preto, ako vyzerá.
• Neuvedomuje si silu návykov a zlozvykov, vplyv prostredia. Myslí si, že stačí chcieť a potom už nebude žiadne zlyhanie.
• Chce rýchle riešenia, rýchle výsledky, ktoré by ho/ju utvrdili v tom, že riešenie existuje. Nie je pripravený/á na dlhú cestu a možné zakopnutia po ceste.
• Po zlyhaniach preto prichádza hnev a pocity viny. To potom kompenzujú opäť jedlom, ktoré je útechou a potešením.
• Hanbí sa o svojich problémoch hovoriť. Možno má pocit, že by mu okolie nerozumelo, alebo že by ho ľudia vnímali ako slabocha, keby sa priznal, s čím bojuje.

Aj keď sa vy snažíte pomôcť najlepšie ako viete, tak na druhej strane (práve kvôli vyššie uvedenému zoznamu) je veľmi pravdepodobne takáto vnútorná reakcia: 

• “Nemajú ma radi, takú aká som. Budú ma mať radi iba ak schudnem a udržím si novú hmotnosť.”
• alebo naopak – “zase som sklamal seba aj ľudí, ktorí ma majú radi. Som neschopný, troska”.

Človek na takéto pocity reaguje rôzne, v každom prípade nie sú príjemné a tak sa s nimi snaží vysporiadať najlepšie ako vie. Napríklad tak, že zaútočí (podráždené reakcie, útoky) alebo sa naopak stiahne (izolácia, odchod).

Vás sa takáto reakcia pravdepodobne dotkne a začarovaný kruh vzájomného nepochopenia pokračuje.

Bez dostatočnej empatie dochádza aj k intervenciám, ktoré nemusia dopadnúť najlepšie:

• Diétna strava alebo menšie porcie, ale iba na tanieri blízkej osoby
• Poukazovanie na problém štýlom “pozri aký máš veľký zadok”
• Komentovanie stravovania v súkromí alebo spoločnosti (“nechceš ubrať z tej prílohy?”, “musíš si dať ten koláč?”)
• Prípadne komentovanie výzoru seba alebo iných (“pribrala som, musím s tým do leta niečo spraviť”, “uff, videla si ako pribrala?”, “Kto by ho chcel, keď je tak tučný.”, “Vidíš, ako pekne schudla?”)
• Podhodenie nejakých brožúr/knihy o obezite a chudnutí
• Dohodnutie stretnutia s odborníkom bez vedomia blízkej osoby
• Citové vydieranie – “urob to pre mňa”

Možno to znie kruto, ale ak neviete alebo nechcete reálne pomôcť, ani sa do tej pozície nestavajte. Máte svoj život a toto môže byť náročný proces. V takom prípade ostaňte pri priateľstve a pochopení, ideálne bez krititky a odsudzovania. Váš blízky to tak či tak musí zvládnuť sám, možno mu pomôže lepšie niekto iný, napríklad taký psychológ. Musíte veriť, že si svoju cestu nájde.

Ak to ale myslíte s pomocou vážne, tu sú rady, ktoré by mohli pomôcť s citlivejším, empatickejším prístupom.

Čo od vás blízka osoba potrebuje

• Istotu, že ho/ju budete mať radi vždy takú aká je. Bezpodmienečne. S chybami, slabosťami, s kilami navyše, či bez.
• Pochopenie pre to, že riešenie a cesta nie sú ľahké. Ale že vy ste tu pre nich nech sa deje čokoľvek, nech to trvá akokoľvek dlho.
• Vedomie, že ich za obezitu neodsudzujete.
• Istotu, že vám ide o ich štastie a zdravie. Nie o to, ako vyzerajú, ale o kvalitu ich života. Pretože vám na nich záleží.
• Istotu, že ho/ju chápete a že ak bude potrebovať, ste ochotní pomôcť
• Pochopenie pre fakt, že vo svojom živote a okolí zažíva vaša blízka osoba dosť odsudzovania. Pri vás by sa mala preto cítiť v bezpečí, bez kritiky, bez tlaku na riešenie. Nerobte napríklad z obezity tému, vždy keď sa vidíte.
• Každý pokus o chudnutie by ste mali chápať ako časť skladačky, ako boj, pokus o posun k lepšiemu. Určite tieto pokusy nevnímajte ako posledné alebo definitívne, v zmysle “už len raz sa pokúsi a bude dobre”.
• Stručne – vaša blízka osoba potrebuje vašu absolútnu akceptáciu a podporu.

Pokojne to okomentujte, keď vidíte, že sa im chudnúť darí .. ale pozitívne, s citom. Určite netlačte na výsledok – “konečne sa to podarilo”, ”teraz si tu hmotnosť už ale udržíš, že?”.

Pýtajte sa “ako sa cítiš?”, nechajte ich rozprávať, ak chcú. Povedzte úprimne “teším sa s tebou”, “hlavne nech si štastný, o tie kilá nejde, mám ťa rada takého aký si”.

Vo vhodnej chvíli možno pomôže aj odkryť vaše karty, resp. pocity … povedať napríklad úprimne a s citom “Mám pocit, že ti ubližujem, keď sa ti snažím pomôcť. Veľmi ma to mrzí. Povedz, čo odo mňa potrebuješ. Ako ti viem pomôcť?”

Ak viete o konkrétnych riešeniach (dobrý odborník, jedálniček, táto naša stránka) a chcete ich s blízkou osobou zdieľať – počkajte na vhodnú chvíľu, ideálne keď s prosbou o pomoc príde ona sama. Opäť platí, že to musí byť z vašej strany iba návrh, jedna z možností, bez podmienky splniť to z druhej strany. Pamätajte, že vaše riešenie totiž nemusí byť pre vašu blízku osobu ideálne len preto, že vám to tak pripadá.

Ak máte pocit, že dáva zmysel “trocha pritlačiť” alebo odhovoriť napríklad od nejakej extrémnej radikálnej diéty – choďte do toho… ale s citom, nech je jasné, že vám ide o dobro a zdravie. A ak príde negatívna reakcia – neberte to osobne. Je to proces a na dobrých vzťahoch by vám malo záležať najviac.

Možno totiž svojich blízkych máte tak radi, že by ste za nich tie kilá najradšej sami schudli, keby to šlo. To ale nejde … jediné čo vám ostáva, je byť tu pre nich, mať ich bezpodmienečne rád, takých ako sú a veriť, že im môžete pomôcť, aby silu na boj s obezitou v sebe sami objavili.“

Dovtedy tu buďte pre nich a buďte trpezliví. Pracujte na vašom vzťahu tak, aby mala vaša blízka osoba vo vás oporu a dôveru. Majte všeobecne dobrý vzťah, nech vie, že ste tu pre ňu s pochopením. V takom prostredí sa o problémoch, akou je aj obezita, hovorí úplne inak.